vo-svete-vedy

Prosím tento článok nie dokončený a neskôr ho budem dopĺňa o príslušné citácie a upresňovať ho. Preto chápte, že dokiaľ nebude hotový, môže obsahovať rôzne drobné nepresnosť. V minulosti ma rôzni ľudia odrádzali od vlastných publikácii a žiadali absolútnu exaktnosť. Prišiel som o prácu a nikto neverí, že som niečo naozaj robil. Dospel som k názoru, že je lepšie napísať niečo, čo nie je úplne presné a nechať si za to nadávať, než nenapísať vôbec nič.  Požiadavku na absolútnu exaktnosť chápem. Ak niečo spočítam nepresne a príde povedzme k havárii, výbuchu, ťažko budem vysvetľovať, že som iba niečo potreboval publikovať. Lenže zatiaľ žiadna z vecí, o ktorej tu píšem, nie je takýmto spôsobom kritická. Treba vedieť, kedy treba byť naozaj exaktný a kedy to nie je až také nutné.  Čo sa týka samotného významu teórie relativity.        V prvom rade sú to telefónne mobily. Telefónny mobil je nabitý Nobelovými cenami za fyziku. Aby dokázal fungovať tak spoľahlivo je ...

 Slnko je v hrubom priblížení približne guľa so svietivosťou, ktorá je rovnaká v každom bode jeho povrchu (zabudnime na chvíľu na slnečné škvrny a pro-tuberanciu). Vďaka tomu sa pri svojej veľkosti a jeho vzdialenosti od Zeme javí pozemskému pozorovateľovi ako disk a nie guľa. Je to dôsledok, že každý lúč, v každom smere, ktorý prichádza od Slnka je intenzita svetla rovnaká. Definujme veličinu kontrast, ktorá predstavuje pomer rozdielu maximálnej intenzity svetla v danom smere od Slnka k minimálnej intenzite svetla v inom smere ku maximálnej intenzite. Teda r=(I_max-I_min)/I_max .  Dôvod prečo vidíme disk, dvojrozmerný útvar, a nie guľu je ten, že r je blízke nule. Zadefinujme rozumnú hodnotu r, pri ktorej už disk nepovažujme za rovnomerne osvetlený. Úloha 1 (pomerne triviálna): Pri akej vzdialenosti od Slnka už pozorovateľ nebude vnímať Slnko ako rovnomerne osvetlený útvar. Úloha 2 (netriviálna a neviem z fleku, ako by som ju narýchlo riešil): Pri akej vzdialenosti od Slnka...

Raz mi môj bývalý kolega zaoberajúci sa všeobecnou teóriou relativity povedal, že časopriestor zakrivuje všetko, čo má energiu a hybnosť. Vo všeobecnej teórii relativity gravitácia v zmysle ako ju formuloval Newton neexistuje. Objekty sa v zakrivenom časopriestore pohybujú po geodetických čiarach. Ak mám zakrivený povrch a trvám na tom, aby pohyb z bodu A do bodu B prebiehal po tomto povrchu, tak najkratšia spojnica medzi bodmi A a B sa nazýva geodetická čiara. Povrch je dvojrozmerný objekt, ale definíciu geodetickej čiary je možné rozšíriť aj na objekty s väčším počtom rozmerov. Vo všeobecnej teórii relativity hmotné objekty zakrivujú časopriestor a tento zakrivený časopriestor im určuje ako sa majú v ňom pohybovať, pričom sa vie, že objekty sa v ňom pohybujú po geodetických čiarach.  Od kolegu som sa ale dozvedel, že časopriestor nezakrivujú iba objekty s hmotnosťou, ale akýkoľvek objekt, ktorý má energiu a hybnosť. Teda aj prakticky pohybujúce sa nehmotné objekty s nábojom. V sú...

Pokiaľ potrebujem písať matematické vzorce pre akúkoľvek vedeckú publikáciu štandardným riešením pre vedeckú komunitu je Latex. Prostriedkami Latex-u (alebo aj TeXu, od ktorého je odvodený) je možné napísať akokoľvek komplikovaný vzorec a oveľa viac. Je možné používať akékoľvek znaky, ktoré pozná súčasný jazyk. Tiež je v tomto programovom prostriedku rôzne formátovať a zalamovať text, tiež vytvárať a vkladať obrázky pre publikáce. Obdobou Latex-u je tiež pomerne mocný nástroj Microsoftu UnicodeMath, ktorý je dostupný v programe Microsoft Word v podobe Editora rovníc. Málokto vie, že Editor rovníc používa hybridný spôsob zadávania matematických vzorcov. Teda nejde len o klikanie myšou na ikony, ale aj o vstup z klávesnice. Celý tento hybridný spôsob je efektívnejší a rýchlejší ako štandardné prostriedky Latex-u. Žiaľ rozsah možností Editora rovníc je rádovo, ak nie dva, menší ako Latex. Pre väčšinu vedeckých publikácii je však úplne postačujúci.   Ešte jednoduchším riešením je ...

Úvodom Nasledujúce úlohy sú motivované reálnym fyzikálnym javom, ktorým je morský príliv a odliv. Tento je spôsobený gravitačným pôsobením, ktorý spôsobuje nebeské teleso - Mesiac. Inou zaujímavou kategóriou sú elektrárne, ktoré na pohon turbín používajú práve príliv a odliv. Ale to je príliš pokročilá téma. Fyzikálna úloha simulácie prúdenia vody v dôsledku gravitačného pôsobenia, ktoré spôsobuje Mesiac nie je úplne triviálna, ale existujú zjednodušenia, ktoré umožňujú tento problém pomerne efektívne uchopiť. Ideálnu kvapalinu charakterizuje nulová viskozita a dokonalá ne-stlačiteľnosť. Ne-stlačiteľnosť charakterizujeme slovami, ktoré hovoria, že objem kvapaliny sa nemení. Slovo objem evokuje pocit troj-rozmernosti. Úloha sa dá riešiť aj v dvoch-rozmeroch. Potom ne-stlačiteľnosť znamená, že kvapalina nemení svoj obsah. Hydrostatika definuje stavovú veličinu tlak. Ten je definovaný ako sila na plochu. Namiesto takto definovaného tlaku viem zaviesť pojem ideálne dvoj-rozmernej kvapaliny...